Filmy

Galéria

Zamatoví teroristi

O filme

Scenár a réžia: Palo Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes
Kamera: Martin Kollár
Strih: Marek Šulík, Zuzaza Cséplő
Zvuk: Tobiáš Potočný
Hudba: Marián Čurko
Produkcia: Juraj Baláž, Slavomír Královič, Albert Malinovský, Tereza Horská, Silvie Holovská
©
Peter Kerekes s.r.o.
Česká televize
Rozhlas a televízia Slovenska
Sentimentalfilm
Partizanfilm
Hypermarket Film
Nukleus film
2013

Realizáciu a distribúciu filmu finančne podporil


Film bol realizovaný s finančnou podporou     

 

 

Slovensko, Česko, Chorvátsko, 87 min. / DCP, blu-ray, DVD / jazyk: SK / titulky: ENG
Slovenská distribučná premiéra: október 2013
Svetová premiéra: Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary 2013


Hlavný mediálny partner:

 

Mediálni partneri:

        

        

     

 

 

 

 

 

Synopsa

Traja muži, ktorí túžili byť hrdinami.

V osemdesiatych rokoch sa rozhodli bojovať proti komunistickému režimu v Československu.

Tri príbehy o tenkej čiare medzi obranou a útokom, odvahou a náhodou, súčasnosťou a minulosťou, predstavou a skutočnosťou.

Výbuchy, streľba, teroristický výcvik.

A za tým všetkým je túžba po láske.  

 

Dokumentárny film Zamatoví teroristi rozpráva príbehy troch romantických hrdinov, ktorí fyzicky žijú v prítomnosti, v spomienkach však stále bojujú s komunistickým režimom. Stana, Františka a Vladimíra spája gesto nesúhlasu s realitou 80. rokov, pretavené do podoby terorizmu. Všetci boli odsúdení za paragraf 93 – teror, aj keď nikoho nezabili, nikomu neublížili. Jeden chcel na 1. mája v noci vyhodiť opustenú tribúnu do vzduchu, namiesto toho sa však opil a zaspal na mieste činu s plnými taškami výbušnín. Druhý chcel spáchať atentát na prezidenta Husáka, ale západná rozviedka sa na neho vykašlala. Tretí vyhadzoval do vzduchu stranícke vitríny. Vlastnou nešikovnosťou odsúdili svoje činy na večný neúspech. Na druhej strane tým, že sa nikdy naozaj nestali vrahmi, umožnili nám načúvať ich príbehom. A tie sú v prvom rade o láske.

Životopisy tvorcov

Pavol Pekarčík (režisér a producent)

Narodil sa v Spišskej Sobote, žije v Košiciach. Absolvoval katedru Dokumentárnej réžie na FTF VŠMU v Bratislave. Spolu s Ivanom Ostrochovským nakrútil filmy Menšie zlo (2004), Vietor (2004), Karakorum (2005), Uli Blaho (2008) a Zamatoví teroristi (2013). Pracoval ako strihač a kameraman na filme Ivana Ostrochovského Ilja (2010), pomocný režisér na filme Martina Šulíka Cigán (2011) a koproducent, vedúci výroby a pomocný režisér filmu Ivety Grófovej Až do mesta Aš (2012).

Ivan Ostrochovský (režisér a producent)

Narodil sa v roku 1972 v Žiline, žije v Bratislave. Absolvoval katedru Dokumentárnej réžie na FTF VŠMU v Bratislave. Nakrútil filmy Pietro Pascalo (2000), Scenár k dokumentárnemu filmu (2001), Ilja (2010), Zamatoví teroristi (2013) a spolu s Pavlom Pekarčíkom filmy Menšie zlo (2004), Vietor (2004), Karakorum (2005) a Uli Blaho (2008). Je koproducentom filmu Eriky Hníkovej Nesvadbov (2010) a filmu Ivety Grófovej Až do mesta Aš (2012).

Peter Kerekes (Režisér a producent)

Narodil sa v roku 1973 v Košiciach, žije vo Vištuku. Absolvoval Katedru hraného filmu na FTF VŠMU v Bratislave. Nakrútil filmy Ladomírske morytáty a legendy (1998), 66 sezón (2003), poviedku Pomocníci z filmu Cez hranicu (2004), Ako sa varia dejiny (2009) a spolu s Pavlom Pekarčíkom a Ivanom Ostrochovským film Zamatoví teroristi (2013). Je tiež producentom animovaného filmu Kataríny Kerekesovej Pôvod sveta (2002), a filmov 66 sezón a Ako sa varia dejiny.  

 

Martin Kollár (kamera)

Nrodil sa v Žiline. Absolvoval katedru Kameramanskej tvorby a fotografie na FTF VŠMU v Bratislave. Ako fotograf vystavuje po celom svete: v Maison Europeen de la Photography v Paríži, Recontres des Arles vo Francúzsku, MOCA v Šanghaji, Guadongskom múzeum umenia v Číne a na mnohých ďalšich miestach v Thessalonikách, Aténach, Prahe, Krakowe, či v Bratislave. Ako kameraman spolupracoval s Petrom Kerekesom na dokumentárnych filmoch O troch dňoch v Jasovskom kláštore (1995), Ladomírske morytály a legendy (1998), 66 sezón (2003), Ako sa varili dejiny (2009) a s Petrom Kerekesom, Ivanom Ostrochovským a Pavlom Pekarčíkom na filme Zamatoví teroristi (2013).

Marek Šulík (strih) 

Narodil sa v Žiline. Absolvoval katedru Dokumentárnej réžie na FTF VŠMU v Bratislave. Pracuje ako filmový a televízny strihač a režisér dokumentárnych filmov. Ako strihač pracoval napríklad na filmoch Petra Kerekesa (66 sezón, Ako sa varia dejiny a Zamatoví teroristi), Miša Suchého (Home movie, Pictograph), Róberta Švédu (Démoni), Filipa Remundu (Setkání s filmem) Jara Vojteka (Z kola von) a ďalších. Ako režisér pracoval napríklad na dokumentoch Nechcené deti, Diana, alebo cesta do šoubiznisu, Sedem magických rokov, Cesta Magdalény Robinsonovej, Cigarety a pesničky, Konzervy času a Zvonky Šťastia.

Zuzana Cséplő
 (strih)

Narodila sa v Bratislave. Po skončení Slovenskej technickej univerzity v Bratislave študovala strih na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ako strihačka spolupracovala s viacerými významnými slovenskými filmármi na projektoch rôznych druhov a žánrov, na dokumentoch Posledná maringotka (réžia: Peter Beňovský, 2008), Hranica (réžia: Jaroslav Vojtek, 2009), Ilja (réžia: Ivan Ostrochovský, 2010), ako aj na hraných filmoch Smutný valčík (réžia: Jaroslav Rihák, 1996), Ďalšie dejstvo - Következő felvonás (réžia: Mátyás Prikler, 2006), Cinka Panna (réžia: Dušan Rapoš, 2009) a Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2009).

Tobiáš Potočný (zvuk)

Narodil sa v Bratislave. Absolvoval katedru Zvukovej skladby na FTF VŠMU v Bratislave. Ako zvukár spolupracoval na animovaných filmoch O ponožkách a láske (réžia: Miša Čopíková, 2008), Kto je tam? (réžia: Vanda Raýmanová, 2010), Twins (réžia: Peter Budinský, 2011) a Sneh (réžia: Ivana Šebestová, 2013). Spolupracuje s viacerými významnými režisérmi, ako je napríklad Iveta Grófová (Až do mesta Aš, 2012) a s dokumentaristami na filmoch Meine Wehrmacht (réžia: Maroš Berák, 2009), Nový život (réžia: Adam Oľha,2012), Homo Ciris (réžia: Jana Mináriková, 2013) a Zamatoví teroristi (réžia: Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský a Peter Kerekes, 2013).