réžia: Evdokia Moskvina, Linda Dombrovszky, Magdalena Szymkow, Marie Elisa Scheidt, Stephan Komandarev

producent: Kerekes, s.r.o.

koproducent: Hypermarket Film (CZ), Agitprop (BG), ELF Pictures (HU), Silver Frame (PL)

krajina: SK, CZ, PL, HU, BG

dĺžka:  130’ 

dostupné na nosičoch: DCP, blu-ray, mp4 

vhodné od 12 rokov

Dokumentárny projekt o auguste 1968 je kolektívnym subjektívnym pohľadom na vojakov „spriatelených“ armád, ich názory a dojmy na okupáciu Československa v auguste 1968 a úlohu, ktorú v rámci nej zohrali. Hlavnou otázkou je, ako sa „malý človek“ človek chová v konfrontácii s tzv. „veľkým príbehom“. Akú úlohu zohráva osobná zodpovednosť, zachovanie osobného uhlu pohľadu alebo morálka a čo sa stane v momente, keď si musia vyberať medzi záchranou života a poslúchaním rozkazov? Aké pocity mali vojaci, vyslaní do cudzej krajiny, aby tam „spravili poriadky“? Tento film sa zaujíma o vojakov rôznych národností a postavenia – od pešiakov po generálov. So zámerom získať čo najrôznorodejšie pohľady na tému, nakrúcali film 4 režisérky a 1 režisér z 5 krajín bývalého Varšavksého paktu, ktoré spoločne participovali na okupácii.  

Rusko – Posledná misia generála Ermakova

Lev Gorelov je 93-ročný starec, ktorý žije v Odese a v auguste 1968 viedol jednotku pri obsadení pražského letiska. Má sen. Chcel by dať dohromady všetkých starých kamarátov, ktorí boli v 1968 v Československu s ním. Možno je to jeho posledná úloha. Aké sú ich spoločné spomienky na minulosť? Hlavný hrdina vyhľadá zvyšok svojho tímu, aby splnil poslednú „bojovú“ úlohu. Roadmovie z Odesy cez Kjev, Minsko a Moskvu až do Prahy.

Maďarsko – Red rose

 Hlavnou postavou je maďarský vojak, ktorý sa zúčastnil operácie. Očakávali vojnu, ale našli mierumilovných ľudí. Najväčším nepriateľom bola vojna. Vojaci mali romániky s miestnymi dievčatami a priateľstvá s miestnymi mužmi. Na rozhraní dokumentu a fikcie, krátke rekonštrukcie ukazujú vzrušujúce, zábavné a občas aj bolestné príbehy zo života maďarských okupantov v Československu.

Poľsko – Ženy vojakov a špióni

Manželky troch vojakov, ktorí sa zúčastnili invázie, osvetľujú predtým neznáme okolnosti ich povolania do akcie. Ženy netušili, že ich muži budú participovať na útoku na susednú krajinu. Rozprávajú o nedostatku informácií a opisujú sureálnu atmosféru čakania na návrat svojich mužov. Príbehy žien striedajú archívne zábery z okupácie v Československu, ako aj zábery z bežného života mestečka 60. rokov na pobreží. Tento kompilačný dokument pozostáva z archívnych materiálov, kódovaných telegramov Centrálnej komisii strany pracujúcich a z príbehov žien. Vzniká tak kontrast medzi perspektívou režimu a osobným pohľadom na realitu.

Nemecko – Hlasy v lese

V lete 1968, sa viac ako 16 tisíc nemeckých vojakov skrývalo v saxónskych lesoch a barakoch blízko československej hranice: mladíci na hranici chlapčenstva a dospelosti, očakávali úlohu, ktorá nikdy neprišla. Poručík lúšti krížovku dopĺňajúc do nej náhodné slová. Tlupy mužov v plynových maskách sa potulujú lesom. Ostatní sa opíjajú a strieľajú po sebe. Uprostred tejto absurdnosti a stázy, utajené malé rádio bráni jednému z mužov, aby celkom stratil rozum. Hlasy v lese sú odľahčeným a hravým semidokumentom, ktorý skúma vnútorné boje mladých vojakov a ich prežitie v svete lží a ilúzií.

Bulharsko – Zbytočný hrdina

Seržant Nikolov Tsekov bol jedným z bulharských vojakov, ktorí prišli do Československa zabrániť kontrarevolúcii. Väčšina z nich mala za úlohu strážiť letisko Ruzyňe. Deviateho septembra, okolo deviatej večer sa Nikolov tváril, že mu treba ísť na záchod. Odišiel a už nikdy sa nevrátil.

Peter Kerekes (producent filmu) študoval v rokoch 1991 - 1998 filmovú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde neskôr to isté prednášal a spolu s režisérom Dušanom Hanákom sa podieľal na založení ateliéru hraného a dokumentárneho filmu. Divákom je známy predovšetkým ako režisér (66 sezón, Ako sa varili dejiny, Zamatoví teroristi...), jedna z vedúcich osobností dokumentaristickej tzv. Generácie 90. V posledných rokoch je však rovnako aktívny ako producent a koproducent.

Režisérka Evdokia Moskvina študovala od roku 2013 do roku 2015 filmovú produkciu na Sorbonne v Paríži. V roku 2011 režírovala film Our dreams come true, ktorý s úspechom prezentovala na festivale v Cannes. Momentálne pracuje na postprodukcii dokumentárneho filmu nakrúteného v Sýrii v roku 2016, ktorý je príbehom civilistov žijúcich vo vojne.

Režisérka Linda Dombrovszky študovala a absolvovala na Fakulte médií a filmu Katolíckej univerzity Ptera Pázmányiho a ako režisérka na Fakulte filmu a TV na Akadémii divadla a filmu v Maďarsku. Lindin ostatný dokument Kedysi tu boli dve baleríny (Volt egyszer két balerina) práve začal svoju festivalovú dráhu na Medzinárodnom festivale krátkometrážnych filmov v Bruseli, Medzinárodnom filmovom festivale v Sao Paule a Medzinárodnom filmovom festivale v Budapešti. Jej krátky dokumentárny film Služba (Kötelesség, 2011) bol prezentovaný v rámci sekcie Cannes Critic´s week.

Režisérka Magdalena Szymkow je dokumentaristka, scenáristka a výskumníčka vo filmových archívoch so skúsenosťami žurnalistky. Vyštudovala Wajdovu školu vo Varšave. Jej predchádzajúci film Môj dom bezo mňa (Môj dom, 2012), filmová esej o vykorenení bol premietaný v televízii a premietaný a oceňovaný na festivaloch po celom svete.

Režisérka Marie Elisa Scheidt je dokumentaristka žijúca v nemeckom Mníchove. Elisa študovala dokumentárny film na Univerzite televízie a filmu v Mníchove a Školu obrazového umenia v Toronte. (Ryerson University). Jej filmy Loly H (2013), Sobota (2014), Objektívom potetovaného Kennyho (Through the Lens of Inkedkenny, 2013) a Naše najdivokejšie sny (Our Wildest Dreams, 2017) sa premietali a boli ocenené na mnohých dôležitých festivaloch vo svete.

Režisér Stephan Komandarev študoval Novú bulharskú univerzitu v Sofii, zúčastnil sa množstva workshopov a tréningových programov doma aj v zahraničí. Jeho filmy Balón (1997), Psí domov (2000), Chlieb za plotom (Hlyab nad ogradata, 2002), Abeceda nádeje (Azbuka na nadejdata, 2003), Rozsudok (2014) a Svet je veľký a záchrana prichádza odvšadiaľ (Svetat e golyam i spasenie debne otvsyakade, 2017) boli ocenené na mnohých festivaloch.